Ceiling whirling

Ak ste videli aj môj predošlý príspevok tak tam bola fotka, kde robím stojku pred takým chrámom (z ktorého sa vykľulo, že v ňom bávajú aj svetové budhistické konferencie). No tak v ňom bola jedna obrovská okrúhla miestnosť, mohla mať kľudne v priemere aj 80m a cez polku tej miestnosti bolo natiahnuté plátno. Určite ste si samozrejme všetci hneď podvedome vypočítali obvod kruhu, a teda plátno mohlo mať kľudne 125 metrov, proste bolo vážne široké. V momente, ako ste vkročili do vnútra, váš zrak hneď zaujal svetelný strop, ktorý je na fotkách. Veľmi pekná svetelná show, no nevedeli sme sa vynadívať. Potom nám pustili krátky film a zrazu sa to dlhé plátno zdvihlo a bolo z neho javisko, kde rôzne čínske kultúry tancovali a spievali. Potom som zo stredu okrúhlej miestnosti zjavil akýsi strom života a celú atmosféru dotváral tento neskutočný strop s rôznymi pestrofarebnými variáciami. Dôvod prečo mu venujem takto celý článok je úplne triviálny a síce, že som sa nevedel rozhodnúť, ktorá fotka/farba sa mi najviac páči, tak ich sem dávam viacej aj gifmi.
túto atrakciu odporúčam navštíviť pod vplyvom LSD

Grand Buddha at Ling Shan

Fu. Tak toto miesto bolo vážne epické. Vlastne už aj cesta k nemu bola dosť dobrodružná. Najprv sme sa museli premiestniť z mesta Suzhou do Wuxi, kde nás viezol jeden milý angličan. A čo je ešte väčší extrém ako číňan v Číne za volantom? Európan v Číne za volantom.. ich logika je taká, že držať sa od miestnych šoférov, čo najďalej, takže žiadne pravidlá, žiadny limit. Pozitívum bolo, že hodinovú cestu sme mali za polovicu. Ďalej sme museli nájsť a sadnúť na miestny rozhrkotaný autobus, čo bola výzva, keďže ako som spomínal, angličtina tu nefrčí a s neistým pocitom absolvovať ďalšiu hodinovú cestu za hranice mesta. Sranda bola, že za tú hodinovú cestu busom sme zaplatili asi 0,25 €. Ale už keď som z diaľky zbadal našu destináciu padala mi sánka. Budha v Ling Shan je jedna z najväčších sôch budhu na svete a je fakt obrovská. Na fotkách ešte vyzerá malo, ale keď ju vidíte na vlastné oči, je to úžas. Okolo budhu bol postavený obrovský areál s rôznymi kláštormi a pagodami, ktoré ste tiež mohli navštíviť takže výletík na celý deň jak oči. V pevninskej Číne nie sú ľudia moc zvyknutí na neaziatov a na takomto odľahlom mieste, niektorí ľudia ani belocha na živo nikdy nevideli, takže my sme boli súčasťou atrakcie. Najprv si odfotili budhu a potom sa otočili smerom na nás a odoftili si nás. Sedím si v chráme, troška pauzička, a aspoň tri foťáky priamo pred ksicht bez hanby, ale bolo to zábavné.
a keď som tam začal robiť stojky, možno som bol aj v správach :D

Just a bunch of gardens

Vítam sa späť z pračudesnej a nádhernej Ázie. Opäť sme s Marťou videli kus sveta, mnoho skvelých, mnoho zvláštnych zážitkov a kopa fotiek. Naša cesta sa začala na pražskom lecisku a o 19 hodín neskôr sme sa zrazu ocitli v Šanghaji. Leteli sme s Emirates a spomínam to preto lebo chcem podoknúť, že majú vážne vážne pekné letušky. Takže sme v Šanghaji a hneď sa nám utvrdzuje, že s angličtinou v Číne nepochodíme, ani so slovíčkami typu yes alebo no. Čo mi prišlo zvláštne, že som ani tak necítil, že som niekde v zahraničí no opak bol pravdou. Kultúrne sú čínania na úplne inej vlne ako my, to, čo by nám prišlo neslúšné, u nich obstojí a naopak. Hlavne teda, či už mladí, starí, muži, ženy, všetci chráchajú na zem vážne soplavé mrmle, čo vytiahnu až z paty. Je to kvôli tomu, že v azií je proste neslušné fukať si nos, tak to ide von ústami.. na zem. Neostalo mi nič iné než sa prispôsobiť hehe. Najznámejšími atrakciami sú čínske záhrady, ktorých tu bolo neúrekom. Z akéhosi dôvodu, keď komanči búrali všetky pamätihodnosti do radu, záhrady nechali na pokoji. Jednu z nich môžte vidieť na fotkách. Kedysi v nich žili bohaté rodiny a vykonávali akési remeslo. A bolo v nich vždy veľa bonsaiov veľkých a pekných. Nám by to určite do par dní všetko vyschlo. 

veľa vecí, hlavne martina, sme hadzali na instagram, tak celý priebeh nášho tripu môžte vidieť na hashtagu #fakeroseasia